Po večernom zistení, že na Pezinskej Babe by malo dnes celý deň mrznúť som narýchlo odložil dve ranné schôdzky a o siedmej ráno vyrazil. Veď je to možno posledný prašan v tomto roku. Keď ma Ringo, môj štvornohý potulkový pomocník videl nakladať bežky, vrhol sa nekompromisne do auta.

Pred ôsmou vysadáme na parkovisku na Babe, mažem fialový a vydávame sa na cestu do Rače. Začiatok je super. Už od parkoviska je upravená trať smerom hore, na bežecké trate. Trate sú už ráno upravené úplne predpisovo. V tomto Pezinčania zahanbujú aj mnohé vyhlásené slovenské lyžiarske strediská.

Nadržaný Ringo ťahá a stúpanie ako keby ani nebolo. Ešte kúsok po kvalitnej stope a potom ďalej smerom na hrebeň. Našťastie včera tade niekto prešiel, aká-taká stopa je vždy lepšia ako nič. Strmý stupák na Konské hlavy poctivo vystromčekujem za výdatnej pomoci môjho spolubojovníka.

Image001_res_res.jpg

 

Hrebeňovka je nádherná. Ideme celkom svižne, len občas zhadzujem sneh z nízkych konárov, aby som sa pod ne prepchal. Všade je aspoň 30 cm nového prašanu, jednoducho paráda.

Image002_res_res.jpg

 

Za Tromi kamennými kopcami sa stopa končí, ďalej sa brodíme sami. Je to celkom dobrá makačka. Pol litra ionťáku sa rýchlo míňa a banán si šetrím až na neskoršie. S občerstvením je na tom Ringo lepšie. Tri hodiny vydrží bez problémov, stačí mu žrať sneh.

Image003_res_res.jpg

Zvážnica pod Somár nie je zafúkaná a potom to už ide viac dole ako hore. Pred Bielym krížom znovu narážame na stopu a cesta ubieha ako nič. Aj keď sa už otepľuje, zjazdy idú celkom dobre. Okolo Haluzického pamätníka a na lyžiach až na parkovisko nad Račou, ani plúžiť nebolo treba. Trochu únavy, trochu endorfínu a čerstvá hlava. Stálo to za to.

P.S. Keby sa ešte našiel niekto (STARZ?) kto by upravil stopy, bolo by to už ideálne.