• Decrease font size
  • Reset font size to default
  • Increase font size
Dane a morálka PDF Print E-mail
Written by Miro Haviar   
Ak je v štáte vysoké daňové zaťaženie, teda ak všetci platíme vysoké dane, žijeme v sociálnom štáte.

Za príklad sa dávajú škandinávske krajiny, kde sú dane ozaj vysoké, vysoký je aj životný štandard obyvateľstva a toto je s daným stavom v podstate spokojné. Keď to tak dobre funguje, prečo sa tomu mnohí ekonómovia, hlavne pravicoví, bránia?

A tu sa dostávame k morálke spoločnosti. Aby vysoká miera prerozdeľovania fungovala k blahobytu a spokojnosti väčšiny, nesmú sa prerozdeľované prostriedky rôznymi kanálmi strácať, teda po slovensky povedané kradnúť. A tu je, zdá sa, náš problém.

V Škandinávii, mimo hlavných miest kde je veľa cudzincov, nie je zvykom zamykať si domy. Ak idete vlakom na lyžovačku a lyže si podáte ako batožinu, nájdete si ich často vo vašej cieľovej stanici opreté o stenu staničnej budovy. Zoberiete si ich a idete preč. Bolo by to možné u nás? A zdanlivé absurdity idú aj ďalej. V Nórsku má podľa zákona každý nárok na primeraný životný štandard. To znamená, že nezamestnaný, ak prejaví záujem, dostane od miestnej komúny farebný televízor. Chcem tým len povedať, že kradnúť sa tam jednoducho nepatrí a ľudia to ani nerobia. Keď má niekto vyššiu funkciu v štátnom aparáte, ostáva v nej aj po voľbách.

A u nás? Ukradnuté ja aj to, čo je slabšie priviazané. Po voľbách je železným zvykom vymieňať ľudí na všetkých vyšších funkciách. Prečo asi, keď ekonomika slušne funguje a schopní ľudia si vedia slušne zarobiť aj inde?

Keďže naše polepšenie v dohľadnej dobe nehrozí, pre zdravý stav nášho štátu neostáva nič iné, ako dane a mieru prerozdeľovania úplne minimalizovať.

Aby bolo jasné, aj ja by som rád platil vyššie dane. Ale nie tu a teraz. Na to musíme ešte trochu vyspieť. Veď aj Vikingovia boli pred tisíc rokmi v Európe tí najsurovší barbari. A ich potomkovia sú nám dnes v morálke a mierumilovnosti príkladom.