• Decrease font size
  • Reset font size to default
  • Increase font size
Je nas tu veľa PDF Print E-mail
Written by Miro Haviar   

Problémy sa majú riešiť odstraňovaním príčin a nie dôsledkov. To je stará pravda, ktorá dokázataľne funguje. V poslednej dobe sa náš takzvaný západný svet, ale nielen on, zmieta v dvoch problémoch. Prvý je otepľovanie našej planéty a druhý neutíchajúci prúd utečencov do Európy.

 

V Paríži rokovali tisícky pomazaných hláv, ako znížiť emisie, ktoré, podľa prevládajúceho názoru, zapríčiňujú otepľovanie. Sú však emisie skutočná príčina otepľovania? Podľa mňa nie. Emisie sú totiž tiež len dôsledkom. Skutočná príčina otepľovania je v tom, že nás je na tejto planéte príliš veľa. To, že produkujeme veľa emisií je len dôsledok tohto stavu.


Podobne je to aj s utečencami. Ich neutíchajúci prúd do Európy tento rok už presiahol jeden milión. Ako hlavná príčina ich migrácie sa uvádajú vojnové konflikty v Sýrii, Iraku a Afganistane. Keďže všetky tri vojny majú náboženské (moslimské) pozadie, dalo by sa povedať, že príčinou masovej migrácie je fanatický islam. Aj tieto konflikty však považujem len za dôsledok.


Pozrime sa na demografiu, jej vývoj a tiež schopnosť produkovať potraviny krajín, odkiaľ migranti prúdia. Vo všetkých troch "imigrantských krajinách", teda v Sýrii, Iraku a Afganistane, došlo k výraznému nárastu počtu obyvateľov. V Sýrii a Iraku sa zdvojnásobil ich počet za posledných 28 rokov, v Afganistane dokonca za 22 rokov. Táto populačná explózia pritom nie je špecifická len pre spomínané krajiny, ale prakticky pre všetky krajiny regiónu. Pritom sú to krajiny s veľmi obmedzenými možnosťami poľnohospodárskej výroby. Stačí sa pozrieť z lietadla, keď nad nimi náhodou letíte. Skoro samá suchota, alebo rovno púšť. Keďže populačná explózia sa len tak rýchlo neskončí, táto situácia nutne vedie, a bohužiaľ ešte povedie, ku konfliktom a následnej emigrácii. Populácia je tam však taká obrovská, že riešiť problém emigráciou sa nám zdá nepredstaviteľné.


S otepľovaním je to podobné. Krajiny západnej civilizácie dosiahli vysoký stupeň životnej úrovne. Dosiahli ho však za cenu vysokej spotreby, či už energie, ale tiež materiálov, čoho dôsledkom je tiež (ale vôbec nie iba) produkcia plynných exhalátov. Dochádza takto k postupnému otepľovaniu celej planéty. Aj keď sa však producenti exhalátov dohodnú na ich postupnom znižovaní, proti tomuto trendu hrá ešte druhý faktor. Tým je stúpajúca populácia krajín tretieho sveta, ktorej životná úroveň tiež stúpa. S týmto vzostupom je zákonite spojená ďalšia produkcia exhalátov, či sa nám to páči, alebo nie. A to sa akosi vôbec nehovorí o stále stúpajúcej spotrebe nerastných surovín, zabezpečujúcich materiály potrebné na masovú výrobu všetkého možného. Rýchly vývoj techniky a elektroniky je totiž podmienený využívaním napr. vzácnych kovov a prvkov vzácnych zemín, ktorých sa na našej planéte až tak moc nenachádza a je len otázkou času, kedy sa zásoby vyčerpajú.


Všetka živá príroda, teda my, ale aj celý rastlinný a živočíšny svet, vznikla postupným vývojom. Podmienky vývoja sú v podstate veľmi kruté. Prežíva len silnejší a katastrofy sú urýchľovačom vývoja. Keď si toto uvedomíme v súvislosti so súčasnou populačnou explóziou, behá nám až mráz po chrbte. Toto je asi hlavný dôvod, prečo sa stále hovorí len o zástupných príčinách (vojny - emigrácia, produkcia exhalátov - otepľovanie).


Stále rastúca populácia krajín tretieho sveta sa tiež chce mať lepšie. To však znamená, že bude spotrebovávať viac energie a materiálov, zaberať väčšiu plochu na svoj život a na poľnohospodársku produkciu a teda poctivo prispievať k otepľovaniu. Neviem, či aj s týmto parametrom počítali účastníci parížskej konferencie.


Ak by to politici a aktivisti mysleli s nami (myslím všetkými obyvateľmi našej planéty) dobre, tak by v prvom rade začali pracovať na znížení pôrodnosti krajín tretieho sveta. Náklady na takýto program by boli určite len zlomkom nákladom na pomoc prisťahovalcom. Keďže sa jedná o celosvetový problém je to vlastne parketa OSN, avšak odtiaľ takéto hlasy akosi nepočuť.